História

1867-1900
    Školstvo v Kálnici je doložené až v polovici 19. storočia. Išlo o nepravidelné vyučovanie v súkromných domoch.
    V roku 1867 ev. cirkev kúpila za 200 zl. voľný dom, ktorý v roku 1868 za ďalších 145 zl. upravila na školu. V roku 1887 ev. a.v. cirkev vybudovala novú, vyhovujúcejšiu "učebnú sieň" s rozmermi 9,7 m. x 7,7m. Celkové náklady boli 800 zl. Pôvodný objekt - po rekonštrukcii - slúžil ako byt pre učiteľa. Novú školskú ustanovizeň posviacal a "príležitostné verše čítal" významný slovenský botanik, etnograf a historik J.Ľ.Holuby.
   Do školy sa chodilo iba v zime. V letnom období deti pásli dobytok a rodičom pomáhali pri gazdovstve. Vyučovanie viedli nediplomovaní učitelia: Ján Hlávka z Beckova, Adam Sedlák z Bodovky, Pavol Masár - Rybnikár z Hrádku a Adam Masár z Kálnice. Od žiaka dostávali pol merice obilia a tzv. sobotáles - skromný peňažný poplatok. Dva grajciare platili žiaci so šlabikárom, tri grajciare so "školníkom" a štyri grajciare tí, ktorí sa učili písať na kameninovú zotierateľnú tabuľku. Samozrejmou povinnosťou bolo vykurovanie miestnosti - žiaci prinášali po dvoch polienkach denne.

1900-1912
    V rokoch 1900-1912 pôsobili na evanjelickej cirkevnej škole diplomovaní učitelia: Emília Medzihradská, Jolana Rázstocká, Eržika Mitáková, Ján Bonko, Pavol Suchý a Juraj Záhorský.
   V tomto období, po vydaní Apponyho školských zákonov, vrcholí odnárodňovacie úsilie maďarských vládnucich kruhov. Slovenčina je vytláčaná nielen zo stredných a základných, ale i z cirkevných škôl. Ideológ máďarizácie Belo Grünwald v publikácii "A Földvidék" napísal:

" Škola maďarská je veľký stroj: na jednej strane hádžeme doň stovky slovenských detí, na druhej nám vracia Maďarov. My musíme Slovákov vytrhnúť zo slovenského tela!"

Pod hrozbou trestných sankcií mal učiteľ v škole i verejne šíriť ideu jednonárodného Uhorska, rozširovať maďarský jazyk a maďarskú kultúru. Za lojalitu a horlivosť prináležal osobitný plat, v opačnom prípade pokuty, trestné sankcie až po suspendovanie a zatvorenie školy. V roku 1909 bola nariadené vučovať v maďarčine aj náboženstvo, aby sa v deťoch "rozvinulo a upevnilo povedomie príslušnosti k jednotnému maďarskému národu." Najstarší pamätníci v obci uviedli, že by textu rozumeli...
   Kým v 18. a zač. 19. storočia sa pod úradnými listinami, ako boli kúpnopredajné, darovacie zmluvy a pod., objavovali namiesto podpisu krížiky, od druhej polovice 19stor. bol analfabetizmus v obci zriedkavým javom.
   Kálnica sa vyznačovala vysokou populáciou, malá jednotriedna cirkevná škola nedokázala pojať všetky školopovinné deti. Obecné zastupiteľstvo ponúklo Ministerstvu náboženstva a výučby pozemok na výstavbu typizovanej dvojtriedky.

1912-1918
V novovybudovanej škole na okraji dediny sa začalo vyučovať 1. septembra 1912. Školská správa vymenovala za správcu - učiteľa Alexandra Ločavu a za učiteľku jeho manželku  Margitu, rod. Katonovú. Už o tri roky sa št. ľudová škola rozšírila o ďalšiu triedu, umiestnenú v býv. cirkevnej škole. Pribudol ďalší učiteľ Karol Darvaš. Evanjelická cirkev prenajala budovu za ročný poplatok 1500 korún. Obec sa zaviazala prispievať na jej čistenie a vykurovanie. Zmluva o prenájme bola v roku 1929 predĺžená na ďalších 10 rokov. V medzivojnovom období sa počet žiakov pohyboval od 160 do 165.

1918-1959
Po vzniku ČSR bola za riaditeľku Št. ľudovej školy menovaná Viktória Kováčová, rod Akatz, ktorá sa okrem všeobecnej vzdelanosti dedinských detí zaslúžila aj o kultúrne povznesenie obce. Významnou  mierou sa pričinila o rozvoj ochotníckeho dovadla. Obecné zastupiteľstvo ju 6. júna 1934 - podľa § 2 zák. č. 222 z roku 1896 - prijalo i s jej ďeťmi "do zväzku obce". Po tridsiatich rokoch, pri odchode na dôchodok, sa s ňou lúčila celá dedina. Vďaku a lásku jej prejavovali početné generácie býv. žiakov neraz i osobnými návštevami v jej novom bydlisku v Okoličnom, naposledy 12.11.1970.
   Na Štátnej ľudovej škole v Kálnici v období 1918-45 vyučovali (uvádzame aj výpomocných učiteľov): Mária Smolenová, Alžbeta Jančia, František Dauda, Júlia Stanová, Gustáv Krištofík, Edita Piovarčiová, Dušan Kišš(neskôr v r. 1958-83 bol riaditeľom), Miloslav Piovarči, po roku 1945: Mária Rešetárová, Alžbeta Baranovičová, Anna Ričányová, Irena Holková, Ján Kresánek, Ján Mikláš, Ignác Viktorín, Elena Hrušovská (1947-58 riaditeľka), Anna Šimeghová, Jozef Moravčík, Anna Kováčiková, Oľga Zhrová, Júlia Michalková, Mária Pagáčová, Mária Kvasňovská,Anna Valentová - Juríková (1983 - 92 riaditeľka), Margita Pagáčová (1992-2006), ŠD: Eva Žáčková, Drahoslava Kukučková, Janka Jambrichová, Anna Wolemanová.
  V období Slovenského štátu niesla škola označenie Ev. a.v. ľudová škola (od r. 1942 s rim.kat.pobočkou - uč. Ľudmila Poláková), po oslobodení Štátna ľudová škola  a po roku 1948 Národná škola. Žiaci od 5. ročníka prestupovali do Osemročnej strednej školy v Novom Meste nad Váhom. Od šk. roka 1959 - 60 žiaci 2.stupňa dochádzajú do plnoorganizovanej ZDŠ v Beckove. V Kálnici zostáva iba 1.-4. ročník Základnej školy. Počet žiakov neustále klesá (cca 30).

1959-1969
    Kým v rokoch 1930-1950 absolvovalo Gymnázium v Novom Meste nad Váhom iba 5 študentov z obce (Štefan Kukučka a Andrej Krchnavý dokonca s vyznamenaním), v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch už desiatky mladých ľudí prejavilo záujem o štúdium nielen na stredných , ale i vysokých školách technického i humanitného zamerania.
    Napriek skromným podmienkam sa ZŠ prezentovala viacerými mimoškolskými aktivitami. Divadelný krúžok pod vedením režisérky Eleny Hrušovskej uviedol v rokoch 1950-1965 div. hry Čin-čin, Medovníkový domček,  Zvieratká na polianke a Šípková Ruženka. Na peknú tradíciu nadviazala i Margita Pagáčová. Dramatický krúžok sa už predstavil div. hrami: Prázdniny, Veronika a Bublinka.

1969-1979
    V osemdesiatych rokoch boli najnavštevovanejšie krúžky: rádioamatérsky, modelársky, zdravotný, turistický, výtvarný, tanečný, recitačný, dramatický, šikovných rúk, no najmä Mladý ochranca prírody pod vedením manželov Juríkovcov. Pravideľne sa poriadali obľúbené školské olympiády, súťaž v prednese poézie a prózy, výtvarnej tvorby, školské karnevaly, besedy so zaujímavými ľuďmi i exkurzie a výlety za krásami našej vlasti.
    Na spestrenie osláv štátno-politických výročí škola pripravovala vlastný kultúrny program.
    Náležitá pozornosť sa venovala aj rozvoju telesnej zdatnosti detí. V spolupráci s TJ Zavažan sa poriadal Beh oslobodenia obce, praktický výcvik bicyklistov na dopravnom ihrisku v Novom Meste nad Váhom i turnaje vo vybíjanej medzi susednými ZŠ.
   

    K rozšíreniu a skvalitneniu športovo-brannej aktivity prispelo vybudovanie školského volejbalového a basketbalového ihriska a zriadenie telovýchovnej triedy.
    Ku skvalitneniu výchovno-vyučovacieho procesu prispela ďalšia modernizácia školského areálu: vytvorenie hudobnej triedy, inštalácia elektrického vykurovania, vybavenie zborovne a riaditeľne novým nábytkom a pod. Estetický vzhľad objektu dotvára výsadba stromčekov a šípových ruží...
    Trvalú pečať výchovno-vzdelávacieho a kultúrno-výchovného pôsobenia v obci zanechali najmä  Viktória Kováčová, František Dauda, Elena Hrušovská, Dušan Kišš,  Anna Juríková a Margita Pagáčová.